Nikdy proti prudu. --Amper
Nie, nie… nezomrel som, este zijem. Viem, trosku (rok hore-dole) zanedbavam svoj skromny zapisnicek, ale to nutne neznamena, ze by som nechcel pisat. Skor nemam o com – moje zivotne "postrehy" su zaujimave asi len pre mna, odborne clanky nemam moc cas plodit (niekedy je nutkanie, ale este ma to uplne nezlomilo) a na plkanie nie som dusevne usposobeny (to vas odporucim asi smer blesk.cz).
Ak teda niekoho z vas, ktori sem este obcas zabludite, napada zaujimava tema, budem rad, ked sa s nou podelite v komentaroch – rad niektoru z nich pre zaujimavost rozvediem.
Vazeni, prave som uspesne zlozil poslednu skusku z matematiky, cim som zavrsil studium. Momentalne sa zacinam usilovne pripravovat na statnice, ktore by mali moju snahu korunovat ziskom vysokoskolskeho titulu. Harmonogram je nasledovny:
Nadchadzajucich 14 dni preto zatvaram „kram” a budem online iba minimalne. Vysledok
statnic by mal byt znamy 1.7.2005. Ak vsetko klapne spojim oslavy s mojimi narodeninami,
ktore su den po tom .
Aktualizacia (22.06.2005): Tak som obhajil za 1, uz len nejak doklepnut pisomnu skusku…
Aktualizacia (30.06.2005): Kedze som pisomnu cast nezvladol, zisk titulu sa odklada o semester.
Aktualizacia (29.06.2006): Zabojoval som a nakoniec som to dotiahol do uspesneho konca (ako jeden z tych 54 % stastnejsich, ktorym sa tento semester podarilo pisomku napisat).
Tu je nakoniec priblizne znenie statnicoveho testu, ktory sa stal pre mna tym uspesnym.
in a out, v nekonecnom vesmire, hybeme telami akoze body movin', zapasime s nocou,
v hlave nam bezi punk… ale znamka to nie je, oooo … nie je. vycitam si to?
ale vobec, hlavne ze ma dazdovka chvost… znie tu country, to fakt nemusim. kazdopadne,
mam sa fajn a na tom stoji zrovna moj svet.
Ti z vas, ktori sledujete blogersku scenu ste urcite zaznamenali siriaci sa fenomen menom "Styri veci". Chvilku som patral na webe po blogu, kde sa to cele odstartovalo – avsak marne. Princip je velmi jednoduchy. Dostanete pozvanku od niekoho z kamaratov/blogerov, napisete nieco o sebe a predate stafetu dalsim styrom ludom. Mna oslovil Peter Masarik, ktoremu tymto dakujem. No, a teraz k tym mojim styrom veciam.
Kapela, v najnovsom zlozeni Andi Deris (vocals), Sasha Gerstner (guitar), Dani
Löble (drums), Michael Weikath (guitar) a Markus Grosskopf (bass), sa ocitla po
druhy raz aj u nas na slovaci. Privitali sme ich mohutnym potleskom zilinskej
mestskej sportovej hale Borik (kde som taktiez v roku 2003 zhliadol vystupenie
finskych Stratovarius). Spolocne s Petrom aka skokanom, mojim vernym druhom v
metelovej zbroji , sme si dlho dopredu naplanovali zucastnit sa tohoto speed metaloveho sviatku
v podani jednej z najviac ziariacej metalovej legendy.
Helloween nesklamal, naopak velmi prijemne prekvapil. Nemecka posadka dokazala v priebehu dva a pol hodiny predviest nevidanu show, ktora dostala v mrazivom pocasi vsetkych v hladisku do varu. Stage mali pripravene ukazkovo – na pravej i lavej strane boli velke postavy "Keeperov", ktore nas pocas celeho vystupenia strazili. V pozadi viali plachty taktiez s tematikou Keepera – posobili velmi vydarene.
Zacali uvodnou skladbou z aktualneho albumu Keeper Of The Seven Keys – The Legacy A King For a 1000 Years. Nechybal ani Eagle Fly Free, pocas ktoreho najlepsie na podiu vyzneli Sascha a Markus. Rozdavali usmevy a hutne rify na kazdu stranu. Andi zase exceloval v starej balade A Tale That Wasnt Right. V zapati nasledovlao bubenicke solo najnovsieho clena Helloweenu Daniho – ziaden Portnoy to sice nebol, ale na metal to uslo.
Druhu polovicku vecera symbolicky odstartovala Occasion Avenue. Zaujalo Mr. Torture a taktiez dlho opominana klasika I Want Out. Sascha deklaroval svoje gitarove schopnosti v skladbe Invisible Man. Nasledovali dva pridavky v podani vypalovacky Mrs. God a skoro uz hymny Dr. Stein.
Suma sumarum… dobry zvuk, vyborne zahraty setlist, dobre pivo, fotky s clenmi kapely + autogramy. Nic viac som si nemohol priat .
To co bolo doteraz len domienkou spojencov, oslobodzujucich Iracanov s pod islamskeho
jarma sa stalo skutocnostou. Ano, v Iraku sa naozaj nachadzaju chemicke zbrane!
Snad nebudem jedinym prekvapenym pozorovatelom tejto policajnej akcie, ktory nieco
podobneho ocakaval. Talianska stanica RAInews24 zverejnila informaciu o tom,
ze americka armada nasadila do bojov vo Falludzi biely fosfor. Podla hovorcu Pentagonu, bol biely fosfor pouzity vo forme granatov, a sluzil
len na osvetlenie nepriatelskych pozicii. A taktiez „len tak” sa po nocnom ohnostroji
po Falludzi povalovali desiatky ohoretych tiel civilistov .
Biely fosfor je vysokozapalna substancia, ktora sa pri kontakte s kyslikom prudko rozhori – sposobuje velmi roziahle popaleniny. Navyse je biely fosfor, na rozdiel od cerveneho a cierneho, vysoko toxicky a lahko sa vstrebava cez pokozku (je totiz lahko rozpustny v tukoch). Clovek zasiahnuty touto chemikaliou bojuje nielen s popaleninami ale i s poskodenim obliciek a pecene. To len tak na margo…
USA nepodpisali medzinarodnu dohodu, zakazujucu pouzitie bieleho fosforu proti
civilistom. Dokonca maju tu drzost tvrdit, ze fosforove granaty nie su chemickou municiou ale konvencnou. Vazeni, takto si Spojene staty americke predstavuju demokraciu. Ja tlieskam, prosim pripojte sa ku mne. Bravo !
Nestava sa mi kazdy den, ze sa moje sny vyplnia. Utorok, 18. oktober, bol vsak iny – vydal som sa za kulturou do Viedne, kde v Gasometri koncertovali fantasticki Dream Theater (v zlozeni: Mike Portnoy, John Petrucci, James LaBrie, Jordan Rudess a John Myung). Tato petica profesionalov predviedala strhujuci vykon pocas troj-hodinoveho koncertu, ktory bol vo formate An Evening with Dream Theater. Teda dva sety oddelene kratkou prestavkou, bez predskokana.
Kedze sezona 2005/2006 je pre Dream Theater okruhlou (uz 20. v poradi!), ponukli
nam prierez ich kompletnou tvorbou. Cely vecer ma sprevadzala neuveritelna euforia
– vidiet kapelu, ktora hra s takou lahkostou a doslova nadsenim bolo, a je, pre
mna inspiraciou. Ked sme si prespevovali spolocne s Jamesom najvacsie hitovky,
vlievala sa do mna velka davka pozitivnej energie – este stale citim ako miestami
chveje mojim telom . Do galerie som hodil zopar fotiek. Moc ich nie je, kedze bol k dispozicii len fotak v telefone,
ale aspon nieco.
Zacali tym, ze predstavili rok 1986, rok ked traja cerstvi absolventi Berklee v Bostone (Petrucci, Portnoy a Myung) spolocne zalozili kapelu Majesty. Zahrali jednu zo skladieb (na nazov si uz ale fakt nespomeniem), ktora bola sucastou uplne prvej demo nahravky. Hudba znela velmi progresivne, mala vela prvkou zo stareho Rushu. Odznela i skladba Afterlife z albumu When Dream And Day Unite, ktory kapela vyprodukovala v roku 1989.
Nasledoval rok 1991 (do kapely nastupupuje skvely James LaBrie) a prelomovy album
Images & Words, z ktoreho odzneli asi najvacsie hity Dream Theatru: Pull me under a Metropolis pt. 1. Skladba Caught in a web z albumu Awake (1994) dostala celu halu do varu. Rok 1997 a album Falling into infinity reprezontovala skladba Paruvian Skies, kde si kapela dovolila bravurne zakomponovat cover Metallici a Pink Floyd.
V tuto chvilu zaznelo de facto to najlepsie z ich tvorby (i ked musim povedat,
ze pojem „najlepsie” je v tomto zmysle az prilis zavadzajuci ).
Album Scenes from a memory (1999), na ktorom sa oficialne po prvy raz predstavil spolocne s kapelou i Jordan Rudess (povodne hrajuci v Dixie Dregs), zaznel v podobe mojej oblubenej Home a velmi pohodovej skladby The spirit carries on. Nasledoval album Six Degrees Of Inner Turbulence (2002) a uvodna skladba albumu The glass prison. Nezabudli ani na rok 2003, ked predstavili svetu album Train Of Thought, z ktoreho odznela naslapana piesen This dying soul. Najnovsi album Octavarium (2005) podporili hned paticou skladieb: Root of all evil, These walls, I walk beside you, Pannic attack a Octavarium (neuveritelny zazitok sledovat ako Jordan Rudes hra instrumentalny zaciatok tejto 24 minutovej skladby).
Zaciatkom oktobra zacali vstupne rokovania o prijati Turecka do EU. Tie sluzia vyhradne na zladienie tureckej legislativy s tou Europskou. Hlavne teda na vyriesenie niektory otazok, ktore zatial integracii do EU brania (kazdy pozna nekonecny spor o ovladnutie ostrova Cyprus, ktory medzi sebou zvadza prave Turecko a Grecko).
Ak Turecko splni vsetkych 35 kapitol, tak to bez pochyb prospeje celej Europe. Pokial vsak nesplni co i len jednu, nemozeme sa o vstupe do EU bavit. Politici tvrdia, ze by by Europa clenstvom Turecka v EU ziskala. Argumentaju tym, ze Turecko ma obrovsku armadu, silne namornictvo a letectvo a taktiez vyhodnu strategicku polohu, potencialny obchodny trh…
Nutno podotknut, ze ked sa schvalovala v referendach euroustava, vyznamnym argumentom bolo, ze ak sa ustava neprijme, nie je mozne dalsie rozsirovanie EU. Ustava sa neprijala a zda sa, ze rozsirovaniu to vobec nevadi. Takto vyzera demokracia v 21. storoci. Zial .
Pohlad z druhej strany je tiez velmi jasny. Drviva vacsina nas obcanov, europanov, je opacneho nazoru nez politici, ktorych sme si zvolili. Nasledovny zoznam argemntov preco by Turecko nemalo byt sucastou Europy povazujem osobne za velmi rozumny:
Predposledny augustovy vikend som sa vydal do Hradca Kralove, kde sa konal uz
4. rocnik jednej z najvacsich hip-hopovych akcii v Europe. Moc tento styl nepocuvam,
ale po presvedcivom pozvani od skEEzixxa, som sa rozhodol okusit aj takyto druh zabavy – nelutujem. Do Hradca sme spolocne
s Jancim, Lenkou a Matom dorazili v piatok skoro rano, neskor sa pridali aj Maros
aka faker a Palino. Pobehali sme si mesto, naranajkovali a od 12:00 sme sa venovali
non-stop zabave. Osobne ma najviac zaujala ruska formacia P-13, a naopak najviac som bol sklamany z neucasti hlavnych hviezd Non Phixion. Taktiez ma zarazila prevazna ucast nemecky repujucich mc's – najskor to bol
zamer .
Asi najlepsie priblizi atmosferu, ktora na letisku vladla oficialna foto-reportaz, ktora sa objavila na strankach www.hiphopkemp.cz. Nieco malo, co sa mi podarilo pofotit najdete ako zvycajne v galerii .
Poznam velmi vela ludi, ktori ziju v predstave, ze niektore veci su jasne dane. Podla toho sa aj spravaju. Niekedy vsak nie je zauzivana vec prave tou spravnou. Lepsie povedane, do nasho zivota sa vplizili rozne dohady, predsudky a polopravdy. Rad pozorujem ludi, ich spravanie a reakcie, vsimol som si nasledovne veci:
Vsetko ide riesit nenasilnou cestou. Mozno si teraz budem odporovat, ked vo svojom about tvrdim, ze nemam rad nasilie. Zial, niekedy je to nevyhnutne. Poznate to… tazko sa slusny clovek dohodne s „blbcom a hulvatom” – je oproti nemu v obrovskej nevyhode. Hra poctivu hru medzi danymi mantinelmi, pravnymi mantinelmi. Obcas je naozaj ucinnejsie dat niekomu ranu do nosa, ako sa ho pokusat presvedcit rozumnou argumentaciou. Nazvyme to „cesta mensieho odporu”.
Inymi slovami: „Hocico spravym, Ty to musis tolerovat!”. Veru ze nie. Tolerancia
nie je a ani nesmie byt jednostranna. Je nutne, aby sme boli voci sebe tolerantni,
ale nie aby sme boli nuteni tolerovat. Jeden priklad za vsetky… Bezohladny fajciar
na zastavke MHD, pristupim k nemu a slusne ho poziadam, aby sa vzdialil a neobtazoval
nas ostanych zapachom z cigarety. Zabudnimi teraz, ze porusuje minimalne zakon
a sustredme sa na vyssie zmienenu toleranciu. Co myslite, ako som dopadol? Vynadal
mi, ze by som mal byt tolerantnejsi a nechat ho v klude dofajcit. Usmevne, vsakze
. A prave na tomto mieste by sla s uspechom aplikovat „sila”.
Povedzme to presnejsie, sloboda jednotlivca je obmedzena iba slobodou ineho jednotlivca. Clovek moze na zaklade vlastnych zelani, potrieb a preferencii nakladat so svojim zivotom, so svojim majetkom. Musi pritom respektovat zakladne pravidla, medzi ktore patria nedotknutelnost zivota a majetku ostatnych jednotlivcov ci neporusitelnost zmluvnych zavazkov a dohod.
Neviem ako vy ostatni, ale ja rovnost chapem ako rovnost v pravach, rovnost pred zakonom. Je nevyhnutne respektovat zakladne, negativne vymedzene pravidla, ktore musia platit pre kazdeho rovnako. Negativne vymedzene pravidla, vychadzajuce z respektovania prirodzenych prav, hovoria, ako nesmie clovek konat, aby neposkodzoval slobodu ostatnych. Zakony musia platit vseobecne, nikto nesmie byt z ich ucinnosti vynaty ci byt nimi diskriminovany na zaklade ziadnych vonkajsich znakov.
Toto je pozostatok z ery davno minulej. Su tu… medzi nami. Ludia, ktori ked vas niekde okradnu, zabiju alebo poskodia, budu len tupo zizajucimi svedkami. Ze by nieco z vlastnej iniciativy nahlasili napr. policii? Ale kdeze! Nedostanete z nich ani hlasku a celkovo sa budu drzat stranou. Domov odidu s hlbokym a dobrym presvedcenim, ze nie su udavaci. Zial, su nieco viac… su blbci.