fi0dor.info

Moj splneny hudobny sen , 19.10.2005 @ 09:21

Nestava sa mi kazdy den, ze sa moje sny vyplnia. Utorok, 18. oktober, bol vsak iny – vydal som sa za kulturou do Viedne, kde v Gasometri koncertovali fantasticki Dream Theater (v zlozeni: Mike Portnoy, John Petrucci, James LaBrie, Jordan Rudess a John Myung). Tato petica profesionalov predviedala strhujuci vykon pocas troj-hodinoveho koncertu, ktory bol vo formate An Evening with Dream Theater. Teda dva sety oddelene kratkou prestavkou, bez predskokana.

Kedze sezona 2005/2006 je pre Dream Theater okruhlou (uz 20. v poradi!), ponukli nam prierez ich kompletnou tvorbou. Cely vecer ma sprevadzala neuveritelna euforia – vidiet kapelu, ktora hra s takou lahkostou a doslova nadsenim bolo, a je, pre mna inspiraciou. Ked sme si prespevovali spolocne s Jamesom najvacsie hitovky, vlievala sa do mna velka davka pozitivnej energie – este stale citim ako miestami chveje mojim telom . Do galerie som hodil zopar fotiek. Moc ich nie je, kedze bol k dispozicii len fotak v telefone, ale aspon nieco.

Zacali tym, ze predstavili rok 1986, rok ked traja cerstvi absolventi Berklee v Bostone (Petrucci, Portnoy a Myung) spolocne zalozili kapelu Majesty. Zahrali jednu zo skladieb (na nazov si uz ale fakt nespomeniem), ktora bola sucastou uplne prvej demo nahravky. Hudba znela velmi progresivne, mala vela prvkou zo stareho Rushu. Odznela i skladba Afterlife z albumu When Dream And Day Unite, ktory kapela vyprodukovala v roku 1989.

Nasledoval rok 1991 (do kapely nastupupuje skvely James LaBrie) a prelomovy album Images & Words, z ktoreho odzneli asi najvacsie hity Dream Theatru: Pull me under a Metropolis pt. 1. Skladba Caught in a web z albumu Awake (1994) dostala celu halu do varu. Rok 1997 a album Falling into infinity reprezontovala skladba Paruvian Skies, kde si kapela dovolila bravurne zakomponovat cover Metallici a Pink Floyd. V tuto chvilu zaznelo de facto to najlepsie z ich tvorby (i ked musim povedat, ze pojem „najlepsie” je v tomto zmysle az prilis zavadzajuci ).

Album Scenes from a memory (1999), na ktorom sa oficialne po prvy raz predstavil spolocne s kapelou i Jordan Rudess (povodne hrajuci v Dixie Dregs), zaznel v podobe mojej oblubenej Home a velmi pohodovej skladby The spirit carries on. Nasledoval album Six Degrees Of Inner Turbulence (2002) a uvodna skladba albumu The glass prison. Nezabudli ani na rok 2003, ked predstavili svetu album Train Of Thought, z ktoreho odznela naslapana piesen This dying soul. Najnovsi album Octavarium (2005) podporili hned paticou skladieb: Root of all evil, These walls, I walk beside you, Pannic attack a Octavarium (neuveritelny zazitok sledovat ako Jordan Rudes hra instrumentalny zaciatok tejto 24 minutovej skladby).

add comment

name:

e-mail:

homepage:

your comment:

Ochrana proti spamu. Koľko je dva krát tri?

3 comments (add, view), permalink