To by som sa na to vykaslal. --Koch
Poznam velmi vela ludi, ktori ziju v predstave, ze niektore veci su jasne dane. Podla toho sa aj spravaju. Niekedy vsak nie je zauzivana vec prave tou spravnou. Lepsie povedane, do nasho zivota sa vplizili rozne dohady, predsudky a polopravdy. Rad pozorujem ludi, ich spravanie a reakcie, vsimol som si nasledovne veci:
Vsetko ide riesit nenasilnou cestou. Mozno si teraz budem odporovat, ked vo svojom about tvrdim, ze nemam rad nasilie. Zial, niekedy je to nevyhnutne. Poznate to… tazko sa slusny clovek dohodne s „blbcom a hulvatom” – je oproti nemu v obrovskej nevyhode. Hra poctivu hru medzi danymi mantinelmi, pravnymi mantinelmi. Obcas je naozaj ucinnejsie dat niekomu ranu do nosa, ako sa ho pokusat presvedcit rozumnou argumentaciou. Nazvyme to „cesta mensieho odporu”.
Inymi slovami: „Hocico spravym, Ty to musis tolerovat!”. Veru ze nie. Tolerancia
nie je a ani nesmie byt jednostranna. Je nutne, aby sme boli voci sebe tolerantni,
ale nie aby sme boli nuteni tolerovat. Jeden priklad za vsetky… Bezohladny fajciar
na zastavke MHD, pristupim k nemu a slusne ho poziadam, aby sa vzdialil a neobtazoval
nas ostanych zapachom z cigarety. Zabudnimi teraz, ze porusuje minimalne zakon
a sustredme sa na vyssie zmienenu toleranciu. Co myslite, ako som dopadol? Vynadal
mi, ze by som mal byt tolerantnejsi a nechat ho v klude dofajcit. Usmevne, vsakze
. A prave na tomto mieste by sla s uspechom aplikovat „sila”.
Povedzme to presnejsie, sloboda jednotlivca je obmedzena iba slobodou ineho jednotlivca. Clovek moze na zaklade vlastnych zelani, potrieb a preferencii nakladat so svojim zivotom, so svojim majetkom. Musi pritom respektovat zakladne pravidla, medzi ktore patria nedotknutelnost zivota a majetku ostatnych jednotlivcov ci neporusitelnost zmluvnych zavazkov a dohod.
Neviem ako vy ostatni, ale ja rovnost chapem ako rovnost v pravach, rovnost pred zakonom. Je nevyhnutne respektovat zakladne, negativne vymedzene pravidla, ktore musia platit pre kazdeho rovnako. Negativne vymedzene pravidla, vychadzajuce z respektovania prirodzenych prav, hovoria, ako nesmie clovek konat, aby neposkodzoval slobodu ostatnych. Zakony musia platit vseobecne, nikto nesmie byt z ich ucinnosti vynaty ci byt nimi diskriminovany na zaklade ziadnych vonkajsich znakov.
Toto je pozostatok z ery davno minulej. Su tu… medzi nami. Ludia, ktori ked vas niekde okradnu, zabiju alebo poskodia, budu len tupo zizajucimi svedkami. Ze by nieco z vlastnej iniciativy nahlasili napr. policii? Ale kdeze! Nedostanete z nich ani hlasku a celkovo sa budu drzat stranou. Domov odidu s hlbokym a dobrym presvedcenim, ze nie su udavaci. Zial, su nieco viac… su blbci.