Nemel piatu cez daviatu. --Beethoven
Dnes sa opica vratila az z dalekej Malajzie a Bali. Fotky z jej radovanok najdete v galerii. Podotykam, ze zdolala dalsie svetove NAJ – navstivila Petronas towers v Kuala Lumpur.
Kedze sa o chvilu zacina dovolenkova sezona, opica by chcela navstivit urcite
dalsie exoticke destinacie (Europu ma prejdenu skoro celu, takisto aj bezne letoviska).
Pokial by ju niekto z vas chcel vziat do sveta, nevahajte a kontaktujete ma. Je vyborna spolocnicka – cistotna, mila, ma rada deti a vela toho nezje
.
Po niekolko-rocnej prestavke sa podarilo vyucujucim z katedry sportovnich aktivit na MUNI opat zorganizovat tkz. 24hodinovy volejbalovy turnaj. Zisli sa tam styri skoro kompletne druzstva, ktore sa po stanovenom intervale striedali na palubovke.
Ja som spolu s troma Honzami a Barcou tvoril team „micinka”. Nasimi vykonnostne podobnymi supermi boli Honza, Lubos, Martin, Kuba a Hanka, ktori na oplatku pomenovali svoj team „lizinka”
. Prestavky medzi nasimi vzajomnymi zapasmi sme pohotovo vyplnili grilovanim
a popijanim sangrie (Lubos bol oddanym barmanom).
I ked bolo nasim cielom vydrzat celych 24 hodin, nase tela tento zamer striktne okolo 8. rano odmietli – predsalen sa na nas podpisalo prevazne hranie iba vo stvoriciach, ktore uberalo vela sil. Najskor to bolo tym, ze sme isli do kazdeho zapasu vskutku naplno. Aj nepriek nevydarenemu zameru povazujem nase 18hodinove ucinkovanie za velmi vydarene. Zahrali sme si perfektny volejbal, za co by som chcel vsetkym zucastnenym podakovat.
Tak som sa prave vratil z koncertu The Exploited… dost masaker
. Po zdlhavom dostavani sa na Fledu (bolo samozrejme vypredane, ale ku vstupu sa tlacili davy ludi, ktori si mysleli,
ze to nejak „osefuju”), sme spolocne s Tomasom a Martinom dali par skopkov, aby
sme boli pripraveni na poriadny odvaz.
Ako predskokani sa predstavili „elektricki pani”, ktori pripravili super naladu – pravy brnak by povedal: „ty vole, haffo dobre, vole”
. Nalada vsak trosku vysumela, kedze sme na hviezdy vecera cakali dalsich 40
minut. Musim vsak priznat, ze som ocakaval mozno viac nez len divoky spev, ktory
nebol vobec zrozumitelny… len obcasne vykriky typu: „Oi!”. Asi som len zhyckany
neustalym pocuvanim mojich favoritov, mojej lasky – Dream theater.
Ak poznate Fledu, tak si viete predstavit ako to tam asi muselo vyzerat, ked
sa v jednej hale tlacilo cca 1000 „po zuby ozbrojenych” punkacov. Pivo srsalo
prudom, vsade okolo… po mne, po kapele, po zemi… ale to k tomu patri
.
Vcera ziskali volejbalisti Noveho Mesta nad Vahom, na ukor Zvolena, historicke 3. miesto v extralige muzov. V prvom sete utrzili hostia debakel, ked uhrali iba 14 bodov. Druhy set bol naopak az prilis vyrovnany – hralo sa do 30. bodu. Zvolencania znizili na 1:1. Avsak treti a stvrty set patril opat domacim hracom (hostia uhrali 19 bodov resp. 23 bodov). Cely zapas trval bez mala 2 hodiny – aj to svedci o vyrovnanosti oboch superov.
Nie su tomu ani 3 roky, co sa hravala V Novom Meste 1. liga. Neskor sa chalani dostali barazou az do extraligy, kde sa zatial uspesne drzia. Predosle rocniky boli viac-menej na rozbehnutie, hraci sa tak povediac otukavali. Avsak tato sezona sa nadmieru vyviedla. Po prichode Andreja Barbierika (tento rok zvoleny za najlepsieho volejbalistu SR) sa novomestsky team zacal pomaly, ale isto splhat nahor (kompletnu supisku najdete na strankach SVF). Nove Mesto nad Vahom je volejbalovym mestom. Hraju sa u nas skoro vsetky druhy sutazi, mame vynikajucu divacku kulisu, zazemie.
Zucastnil som sa tohoto zapasu tiez aktivne, na poste ciaroveho rozhodcu. Pocas pracovneho tyzdna som si spravil jednodnove volno, opustil Brno a mohol
tak asistovat, spolocne s Borisom Kovacom, Marianovi Kovacikovi a Petrovi Bajcimu. Obaja
spomenuti su spickovi medzinarodni rozhodcovia s dlhorocnymi skusenostami (spolupraca
s nimi bola pre mna velkou skolou, kedze patrim medzi rozhodcami este k takemu
beniaminkovi
).
Po minulo-tyzdnovom maturitnom fiasku, sa nenechala zahanbit ani hovorkyna ministerstva skolstva, ktora v zachvate „zurivosti” (skor v zachvate svojej hluposti, ktorou trpi podla vsetkeho uz dlhsie) „odporucila” socialne slabsim studentom, ktori nedostali nacas svoje stipendium, aby zdochli.
Musim povedat, ze nam KDH dosadilo velmi „schopnych ludi”, ktori sefuju vzdelavaniu
naroda (Komensky musi v hrobe rotovat s neskutocnou frekvenciou
). Ako prve, presadili vyuku nabozenstva popri etickej vychove… pritom sami postradaju
zaklady slusnych mravov. Sam neviem, co si mam o tom mysliet. Fronc, Murova –
hanbite sa za seba!
Dnes sme si pripomenuli 50. vyrocie umrtia navyznamnejsieho patentoveho uradnika, ktory kedy chodil po Zemi. Ano, mam na
mysli prave Alberta Einsteina
. Einsteina si spojujeme so slavnou rovnicou popisujucou zavislost energie na
hmotnosti: E = mc
2.
Narodil sa 14.3.1879 v Ulme (Nemecko), odkial sa spolocne s rodinou v roku 1885 prestahoval do Mnichova. Po dostudovani gymnazia, sa v roku 1896 dostal na Polytechnicku skolu v Curychu (Svajciarsko), kde nakoniec v roku 1905 obhajil doktorat. Od roku 1902 pracoval ako, uz vyssie zmieneny, uradnik na patentovom urade. Velke mnozstvo volneho casu Einstein zuzitkoval vskutku bravurne – islo o jeho najplodnejsie roky. Publikoval tri velmi zasadne vedecke prace:
Roku 1916 podrobnejsie rozviedol teoriu relativity, ktoru nazval vseobecna teoria relativity. Tento jeho pocin obratil modernu fyziku doslova hore nohami. Mnohe jeho vyroky sa podarilo vdaka astronomickym meraniam dokazat (hlavne co sa tyka vztahov gravitacie a geometrie caso-priestoru), ine ostavaju nezodpovedane do dnes. Paradoxne bol Einstein odmeneny nie za vypracovanie teorie relativity, ale za objasnenie fotoelektrickeho javu (v roku 1921 ziskal Nobelovu cenu).
Dalsim milnikom v Einstainovom zivote bola nutena emigracia v roku 1933 z Nemecka do USA. V USA posobil ako profesor teoretickej fyziky na Princetone a taktiez vo fyzikalnom ustave v Princetone. Spolupodiel sa na vyvoji americkej jadrovej bomby, ktoru po vojne odsudil a pridal sa k fyzikom odmietajucim zneuzivanie jadrovej energie pre vojenske ucely.
Dnes mam hned tri dovody na oslavu. V prvom rade mam meniny, v druhom od zalozenia tychto stranok uplynuli 2 roky a v tretom rade dnes som zaznamenal 2000. jedinecneho navstevnika (co je na moj skromny blog a galerku vcelku pekne cislo).
Vcera som sa spolocne s Honzou, Jirkem, Kubou, Luckou, Marketou a Tomasem zucastnil volejbalovaho preboru Masarykovej univerzity mixovych druzstiev. Nase druzstvo sa volalo velmi priznacne „funny team” – uzili sme si naozaj vela zabavy, ale taktiez vynikajuceho volejbalu. Ako zlaty kliniec dna bolo nase necakane vitazstvo vo finale a taktiez neodmyslitelne „zotavovanie sa” v hospudce Pegas.
Aspon takotou formou by som chcel podakovat usporiadatelovi, p. Mgr. Svestkovej,
za skvelo zvladnutu organizaciu a taktiez svojim spoluhracom za nadludske vykony,
ktore podavali na, ale aj mimo palubovky
.
Hanka spravila zopar peknych fotiek – tie vydarenejsie som dal, ako zvycajne, do galerie.
Tak nam pred par hodinami zomrel Karol Wojtyla, znamejsi medzi pospolitym ludom ako Jan Pavol II. Sice nie som veriaci, ale takeho charizmatickeho cloveka, akym bezpochyby p. Wojtyla bol, som si vazil.
Dnes som sa vratil z pobytu v Jasnej, kde som si uzival 5 dni snehove radovanky. Pocasie vyslo relativne dobre –
prevazne bolo slnecno s miernym vetrom (dost to zalezalo od nadmorskej vysky).
Zopar fotiek som dal do gelerie. Su na nich prevazne: Miso, Miso aka Koso, Kuba a Radek. Sem-tam sa najde aj
moja malickost, prevazne s nejakou grimasou na tvari
.
S chalanmi sme spolocne absolvovali tyzden snowboardingu (Kuba bol nasa lyziarska
patrola
). Super sa nam vyviedol „vylet” na Kamennu chatu, kde sme si okrem obedu vychutnali
aj prekrasny pohlad na okolie Tatier (obzvlat pekne bolo vidiet Dumbier). Perfektny
freeride dolu na Zahradky bol uz iba pomyselnou „cersnickou na torte”. Pohodovy
tyzden v spolocnosti pohodovych ludi – co viac si mozem este priat?