Takáto situácia bola vymodelovaná pomocou počítačovej simulácie. Predpokladalo sa, že dnešný jadrový arzenál zodpovedá sile viac ako 12 tisíc megaton TNT, a vychádzalo sa z použitia bômb o sile 5 tis. megaton, čo zodpovedá medzikontinentálnym raketám USA a Ruska. Najneskôr týždeň po vypuknutí jadrového konfliktu by sa nad severnou pologuľou vytvoril prašný mrak, ktorý by trval niekoľko mesiacov. Každá bomba o sile 1 megotony vyhodí do ovzdušia 100 tisíc ton prachu, k tomu by sa pridal dym požiarov z miest - o chvíľu by tak bolo zachytené a odrazené všetko slnečné žiarenie a na severnej pologuli by zavládla "nukleárna zima" s teplotami -15°C až -25°C. Povrchové vody by zamrzli a zvieratá by postupne hynuli smädom. Mrazmi by bola takisto zničená úroda na celej severnej pologuli, najmä keby došlo k vypuknutiu konfliktu na jar alebo v lete. Nedostatkom slnečného žiarenia by bola narušená aj fotosyntéza všetkých rastlín, čo by malo katastrofálne následky na celú biosféru. Čoskoro by sa tieniaci rádioaktívny mrak rozšíril aj na južnú pologuľu a celá vzdušná globálna cirkulácia by bola úplne narušená. Najviac by boli postihnuté tropické pralesy, pretože neznesú ani len malé zníženie teploty a svetla. K tomu by ešte obyvateľstvo tropických veľkomiest, závislé do značnej miery na dodávkach potravín zo severnej pologule, emigrovalo po narušení ich prísunu z miest do lesných oblastí a to by spôsobilo deštrukciu tropickej prírody. Ďalej je treba pripočítať k následkom aj rádioaktívny spád, ktorý by trval celé týždne. Podľa výsledkov uvedenej simulácie by na tretine územia mierneho pásma bolo obyvateľstvo vystavené dávkam najmenej 250 remov, kdežto na polovici územia by dostalo dlhodobú dávku vyššiu ako 100 remov. Takáto dávka by podstatne znížila imúnnu ochranu organizmu, a tým by sa zvýšila náchylnosť k epidémiám a rakovine. Nádeje, že by bolo možné získať potravu z mora náhradou za zničenú úrodu na súši, sú mizerné. Život v moriach by bol otrávený rádioaktívnym spádom a ryby by boli nepožívateľné. V týchto súvislostiach nebol uvažovaný vplyv lesných požiarov a elektrické výboje búrok, ktoré by nasledovali po výbuchu bômb. Tieto požiare by sa čoskoro vymkli spod kontroly, pretože by nemal kto hasiť. Pretože v skladiskách tovární je množstvo plastov s výnimočne tmavými splodinami horenia, zosilnela by ešte viac mraková clona nad severnou pologuľou. Oxidy dusíka, zanesené výbuchy do stratosféry, by narušili ozónosféru asi o 30 percent. Po zoslabnutí mrakovej clony by ultrafialové žiarenie ohrozilo život väčšiny organizmov. Bolo by 2-krát až 4-krát silnejšie než teraz. U človeka by sa okrem iného znížila odolnosť imunitného systému, narušil by sa zrak a množstvo ľudí aj zvierat by osleplo. Doteraz sa uvažovalo o najpravdepodobnejšej dávke bômb o účinku 5 tisíc megaton TNT, ale vedci varujú aj pred tisíc, či 100 megatonovými náložami. Za prekročenie prahu regionálnych následkov považujú výbuchy nad 100 megaton. Pri takej sile výbuchu by nad mestami nastali nízke teploty blízke bodu mrazu a vznikli by požiare, ktoré by mali podobné následky, ako výbuchy 50-krát väčšie. Tým pádom každý jadrový konflikt by mal globálne následky. Predpokladá sa, že by v jadrovom konflikte zahynulo najmenej 1,1 miliardy ľudí, ďalšia miliarda by hynula na nepríjemné následky. Ostatok obyvateľstva by umieralo hladom v temnom, mrznúcom svete. Na severnej pologuli by sotva niekto prežil, a na južnej len niekoľko skupiniek. Zatiaľ sme uvažovali len o vplyve takéhoto konfliktu na človeka. Je ale jasné, že by bol zasiahnutý aj rastlinný a živočíšny svet, že by bola silne narušená aj celá biosféra, čo by malo ťažko odhadnuteľné následky pre celé ľudstvo - respektíve pre ten zlomok ľudstva, ktorý by prežil.